Eucharistia

O eucharistii

Čo je Eucharistia?

Svätá Eucharistia je sviatosť, v ktorej Ježiš Kristus za nás dáva svoje telo a svoju krv – seba samého, aby sme sa mu aj my odovzdali v láske a aby sme sa s ním zjednotili vo svätom prijímaní. Tak sa spájame s jediným Kristovým telom – Cirkvou. Eucharistia je po krste apo birmovaní tretia iniciačná sviatosť Katolíckej cirkvi. Eucharistia je tajomným stredobodom všetkých týchto sviatostí, pretože Ježišova historická obeta na kríži sa pri premenení sprítomňuje skrytým nekrvavým spôsobom. Tak sa slávenie Eucharistie stáva „prameňom a vrcholom celého kresťanského života“. Eucharistia je súhrnom našej viery. Nejestvuje nič väčšie, čo by sme ešte mohli dosiahnuť. Keď prijímame eucharistický chlieb zjednocujeme sa s láskou Ježiša, ktorý dal za nás svoje telo na dreve kríža. Keď pijeme z kalicha premenené víno, zjednocujeme sa s tým, ktorý za nás vylial svoju krv. Tento obrad sme si nevymysleli. Sám Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru a predvídal v nej svoju smrť. Daroval sa svojim učeníkom v podobe chleba a vína a vyzval ich, aby od toho okamihu vždy a všade slávili v Eucharistii jeho smrť. „Toto robte na moju pamiatku“ (1 Kor 11,24).

Nakoľko je Eucharistia dôležitá pre Cirkev?

Slávenie Eucharistie je jadrom kresťanského spoločenstva. Práve v nej sa Cirkev stáva Cirkvou. Cirkvou nie sme preto, že prispievame do kostolnej zbierky, že si navzájom dobre rozumieme alebo že nás osud zavial do určitého spoločenstva, ale preto, že v Eucharistii prijímame Kristovo telo a stávame sa jeho tajomným telom.

Ktoré prvky patria neodmysliteľne k svätej omši?

Každá svätá omša (Eucharistia) pozostáva z dvoch hlavných častí – z bohoslužby slova azo slávenia Eucharistie vužšom zmysle slova. Vbohoslužbe slova počúvame čítania zo Starého a Nového zákona a z evanjelia. Okrem toho je tu priestor na homíliu a na spoločné prosby. V nadväzujúcej eucharistickej bohoslužbe sa prinášajú dary chleba a vína, ktoré sa následne premieňajú a podávajú sa veriacim vo svätom prijímaní.

Kto vedie slávenie Eucharistie?

Každému sláveniu Eucharistie neviditeľne predsedá sám Ježiš Kristus. Biskup, alebo kňaz ho zastupuje. Cirkev verí, že celebrant stojí pri oltári in persona Christi Capitis (lat. = v osobe Krista Hlavy). Znamená to, že kňaz nielenže koná z Ježišovho poverenia, ale na základe sviatosti kňazstva koná cez neho sám Kristus ako hlava Cirkvi.

Akým spôsobom je Ježiš prítomný v Eucharistii?

Ježiš je vo sviatosti Eucharistie prítomný tajomným, ale skutočným spôsobom. Vždy, keď Cirkev uskutočňuje Ježišovo poverenie „Toto robte na moju pamiatku“ (1 Kor 11,24), láme chlieb a podáva kalich, práve v tej chvíli sa uskutočňuje jedinečná a neopakovateľná Ježišova obeta na kríži sprítomnená na oltári; napĺňa sa tak dielo nášho vykúpenia a my na ňom máme skutočný podiel.

Akým spôsobom sa Cirkev podieľa na Eucharistii?

Zakaždým, keď Cirkev slávi Eucharistiu, pristupuje k prameňu, z ktorého sama vždy znovu vyrastá. Do obety Ježiša Krista, ktorý sa nám dáva s telom i dušou, sa zmestí celý náš život. S Ježišovou obetou môžeme spojiť naše práce, naše trápenia i radosti. Ak takto prinesieme seba samých, budeme premenení: budeme sa páčiť Bohu a pre svojich blížnych sa staneme dobrým, výživným chlebom.

Ako máme správne uctievať Pána Ježiša prítomného v chlebe a vo víne?

Pretože Boh je skutočne prítomný v konsekrovanej podobe chleba a vína, musíme mať tieto posvätné dary vo veľkej úcte aklaňať sa vnich nášmu najsvätejšiemu Pánovi a Vykupiteľovi. Ak po skončení svätej omše zostanú ešte konsekrované hostie, uchovávajú sa v posvätných nádobách vo svätostánku. Pretože je v ňom prítomný „Najsvätejší“, je svätostánok tým najčestnejším miestom každého kostola. Pred každým svätostánkom si pokľakneme. Kto naozaj nasleduje Ježiša Krista, dozaista ho spoznáva v tých najúbohejších a slúži mu v nich. Nájde si však tiež čas na tichú adoráciu pred svätostánkom, aby tu vyznal sviatostnému Pánovi svoju lásku.

Ako často sa má kresťan katolík zúčastňovať na svätej omši?

Každú nedeľu a v prikázané sviatky je kresťan katolík povinný zúčastniť sa na svätej omši. Kto však skutočne vyhľadáva Ježišovo priateľstvo, nasleduje Ježišovo osobné pozvanie na hostinu, kedykoľvek má možnosť. „Povinnosť“ svätiť nedeľu je pre skutočného kresťana pojmom rovnako nevhodným, ako by bolo pre zamilovaného „povinnosť bozkávať sa“. Nikto nemôže žiť v skutočne živom vzťahu s Ježišom, ak nezájde tam, kde na nás čaká Pán. Preto je svätá omša pre kresťana oddávna „srdcom nedele“ anajdôležitejším bodom týždenného programu.

Prijímateľ Eucharistie:

platne prijímať Eucharistiu môže každý pokrstený človek v stave pozemského putovania (aj dieťa), ktorý je na to disponovaný - nemá ťažký hriech a má úmysel prijať túto sviatosť;
nesmú prijímať exkomunikovaní (vylúčení) z Cirkvi, postihnutí kanonickým (cirkevným) trestom a tvrdošijne zotrvávajúci v zjavne ťažkom hriechu;
prijímateľ v stave ťažkého hriechu si musí pred prijatím vykonať sviatosť zmierenia; z vážneho dôvodu, keď niet príležitosti sa vyspovedať, je povinný si vzbudiť dokonalú ľútosť (porov. KKC § 1457);
prijímajúci má dodržiavať „eucharistický pôst“ - jednu hodinu pred prijatím Eucharistie sa zdržať požívania jedla a nápojov okrem čistej vody a liekov;
má povinnosť aspoň raz do roka vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť (to je to úplné minimum!)
hodne prijíma ten, kto prijíma v stave milosti posväcujúcej a so zbožným úmyslom;
nehodne prijatá Eucharistia je svätokrádežou.

Aké sú účinky Eucharistie?

Spôsobuje v človekovi nesmierne milosti:

spojenie s Kristom - zjednotenie s ním;
jednota veriacich;
zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste;
posilňuje lásku a silu vôle a chráni od ťažkých hriechov;
posilnenie čností a darov Ducha Svätého;
odlučuje od hriechu;
zotiera všedné hriechy a dočasné tresty za hriechy;
posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote má sklon slabnúť;
chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi;
spôsobuje duchovnú radosť a je zárodkom budúceho vzkriesenia a slávy.

Prečo je Eucharistia predzvesťou večného života?

Ježiš prisľúbil svojim učeníkom, teda i nám, že si jedného dňa s ním sadneme k jednému stolu. Preto je každá svätá omša „pamiatkou jeho umučenia, naplnením všetkým nebeským požehnaním a milosťou a závdavkom budúcej nebeskej slávy“.

Eucharistia - 1. sv. prijímanie

Príprava na prvé sväté prijímanie je prípravou na plnú účasť na Eucharistii (na plnú účasť na svätej omši). Eucharistia je aj živý (skutočne prítomný) Ježiš, ktorý sa nám dáva pod spôsobmi chleba a vína. Teda cez Eucharistiu si nás Ježiš živí a premieňa – vytvára si z nás spoločenstvo Cirkvi – svoje “Tajomné Telo” svoju “Nevestu”. Aby sme to pochopili a aj žili, nestačí mať iba “akúsi” skúsenosť, ale potrebujeme si pripraviť srdce, aby bolo schopné Božiu lásku vnímať , prijímať a odpovedať na ňu.

Hlavnú rolu pri výchove srdca svojho dieťaťa majú rodičia, sú prví zodpovední za svoje dieťa. V tejto náročnej úlohe nezostávajú sami, ale sú pozvaní spolupracovať v miestnej cirkvi, v ktorej žijú. Hlavný zodpovedný za jej správu je farár (správca farnosti), ktorého jednou z úloh je spolupracovať na výchove vo viere s ďalšími manželmi/rodičmi, katechétmi a animátormi.

Pri príprave na sviatosti je potrebné vyvarovať sa omylu, že príprava by mohla byť ako jedna z mnohých činností a krúžkov, alebo dokonca niečím oveľa menej. Prvé miesto patrí iba Bohu (čo treba pochopiť a snažiť sa aj žiť)! Pre prijímanie Pána Ježiša je potrebná primeraná zrelosť a rozhodnutie pokračovať v rozvíjaní priateľstva s Bohom. A o to ide aj v príprave.

Blízka príprava dieťaťa k 1. sv. prijímaniu spočíva:

účasť na školskom vyučovaní náboženskej výchovy;
osvojenie si vedomostí
- základné modlitby (Otče náš, Verím v Boha)
- 7 sviatostí
- 10 Božích prikázaní
- hriech
- svätá spoveď
- Eucharistia;
pravidelná účasť na svätej omši v nedeľu a v prikáaný sviatok;
aktívna účasť dieťaťa na pastoračných aktivitách s deťmi vo farnosti.

Prihlasovanie detí k 1. sv. prijímaniu v našej farnosti býva na začiatku školského roka, keď deti nastúpia do tretieho ročníka formou prihlášok, ktorú dostanú na hodine náboženstva. Vyplnenú prihlášku odovzdajú rodičia osobne na farskom úrade. Termín slávnosti 1. sv. prijímania má byť vo veľkonočnom (PSVS, 103). Presný termín je vždy vopred ohlásený formou farských oznamov. Rovnako bližšie informácie budú zverejnené v sekcii farských oznamov.